Pinterest • Celosvětový katalog nápadů

Duchovné obrazy slovenov

23 Piny0 fanoušků
V prostom ľudovom prejave, na predmetoch či v ľudovej slovesnosti tú zreteľné pravzory vychádzajúce z prirodzenej skutočnosti sveta, z našeho pôvodného prírodného duchovna.

Sviatky. Stredy sveta sa nenachádzajú len v krajine ale aj v čase. Silovými miestami roka sú sviatky: Zimný slnovrat (kačún či vianoce), očistné vítanie jari, oslava vrchola plodnej sily slnka na jána a konečne dožinky, ktoré sú oslavou plodov roda a bohatstva úrody. V týchto sviatkoch nikdy nechýbal znak stredu sveta, či už v podobe vianočného stromčeka a štedrovečerného hodovného stola s vencom a štyrmi sviečkami v kruhu na štyri svetové strany, alebo v podobe mája.

2

Strom života. Námet hľadania stromu života, cesta k nemu a lezenie po jeho kmeni hore k životodárnemu ovociu je rozšírený v rozprávkach. Žiaľ rovnako rozšírené je aj svedectvo o rúbaní tohoto stromu práve zástupcami nového kresťanského náboženstva. Kresťanstvo ktoré k nám totiž na prelome prvého tisícročia prichádzalo už malo pramálo spoločné s Ježišovým učení lásky: naopak, skôr to bolo vojnové útočné náboženstvo otrokárskej a nevoľníckej feudálnej spoločnosti.

1

Posvätný stred. Po zákaze našeho pôvodného duchovna, sa už nesmeli stromy a studničky verejne uctievať a ľudia boli nútení chodiť do kostola. Samotné kostoly boli spravidla stavané práve na posvätných miestach v strede dedín, na miestach vyrúbaných svätohájov – aby tieto nahradili a prekryli. Na tlak ľudí sa však veľa z pôvodných obradov do kostolov prenieslo a kňazi prebrali úlohu niekdajších vediem a obradníkov.

Silové miesta. Kňazi viedli vojnové ťaženia, plienili ničili a rúbali posvätné háje. Na miestach starých svätýň a posvätných stromov stavali svoje hrady a kostoly, aby novopoddaný ľud pripravili o jeho silové miesta a aby sa na ne oni sami napojili a ľud tak podchytili a duchovne ovládli.

V strede sveta je prameň života: Prameň živej prúdiacej vlniacej sa sily, často vyjadrovaný obrazom živej vody. Voda sa ľahko dokáže nabiť silou a udržať si ju, nie len teplo, ale aj duchovnú silu pocitov. V tomto zmysle má voda pamäť a podľa toho, ako je naladená, dokáže liečiť alebo aj škodiť. My však nemusíme byť obeťou okolností. sami sa vieme naladiť, vybudiť či rozcítiť. Vieme rozdúchať v sebe lásku a vodu si láskyplne naladiť a ozdraviť – vodu a aj seba samých.

Ochranný kruh ohraničujúci a chrániaci svet je kruhom času aj priestoru. Za hranou kruhu je temnota, nebezpečie neznáma – a zároveň práve kráčajúc cez túto hranu sa rozvíjame a učíme, prekonávame svoje obmedzenia a obzory... Kruhy a vence nám pripomínajú, že každý koniec je zároveň začiatok – a že nad tým všetkým je vedomie a večnosť...

Na vrchu je často kruhová svätyňa, niekedy s prvkami posvätného páru. Inokedy je tento obraz vyjadrený vzdušným zámkom v duchovnom svete, zakliatym zámkom či hradom. Práve ústredná veža je na hradoch často najstaršou časťou stavby a sama stojí na mieste kruhového prírodného prastarého božišťa.

Cesta na horu za vedomím a silou, cez útrapy a chlad až k láske a nesmrteľnému vedomiu, je mimo rozprávok rozoznateľá aj v krajine: sú to kalvárie, ktoré majú oveľa hlbšiu minulosť, ako sa nám snažia nahovoriť cirkvi.

Myšlienka (obrazne často vták) je silná až v spojení s pocitom, pudom, so silou duše (obrazne často had) - až vtedy je schopná ovplyvniť hmotu. Tieto tri základné úrovne sveta sú vyjadrené práve osou sveta s dvoma či troma ramenami. Tým spojením je vír, vlnenie, prúd, žiara...

Silové zvieratá. Tieto tri úrovne bývajú vyjadrené troma silovými zvieratami: Hady predstavujú hadiacu a vlniacu sa životnú citovú silu (živu), jelene (kone, levy) predstavujú ladnú a pernú silu hmoty, a vtáky (holubice či havrany) sú znakom ducha, predstáv a myšlienok. Bájne bytosti ako sú draky (hady s krídlami) alebo okrídlení duchovia (anjeli) predstavujú spojenie týchto úrovní a objavenie prameňa sily.